Pred tromi rokmi sa po víťazstve vo francúzskom Listed teste pridal k velikánovi slovenského turfu, Ryanovi, ktorý pred ním ako jediný dokázal zvíťaziť na blacktype scéne. Po ňom bol jednoznačne najlepším koňom, aký sa do slovenskej prípravy dostal. Vynikal neskutočným speedom, mal srdce správneho bojovníka a nerád prehrával. Vo veľkom rozlete ho ale pribrzdili zdravotné problémy, pre ktoré bol pred pár dňami nútený ukončiť svoju vynikajúcu kariéru. Späť k nej, ale aj novým plánom, sme sa obzreli s jeho trénerom Jozefom Chodúrom a majiteľom Reném Borovským.

Šťastie nováčika

Keď sa vrátime na úplný začiatok, Opasan sa na Slovensko dostal z dražby ročiakov v anglickom Newmarkete. Vtedy, v roku 2018, do turfu vstupujúci René Borovský, za neho zaplatil len 5 500 guineí. Nízku cenu mal na svedomí zrejme nie príliš hviezdny pôvod a možno aj samotný nižší vzrast hnedáka. Jeho matka, Ouija´s Sister, dala pred ním len jedného víťaza, otec French Navy takisto nepatril k hviezdnym plemenníkom a Opasan dodnes patrí k jeho najúspešnejším potomkom.Spočiatku teda nič nenasvedčovalo tomu, že má Jozef Chodúr v stajni neobrúsený diamant.

Hviezdna klasická sezóna a sen o derby

S dostihmi sa zoznámil už ako dvojročný, dokonca stihol štyri štarty. V prvých troch získal tretie, šieste a napokon štvrté miesto. Zlom nastal až v poslednom vystúpení, keď na záver sezóny ovládol dvojkový Memoriál Antona Mlčúcha a naznačil slušný potenciál. V týchto dostihoch sa prvýkrát stretol so skúseným českým džokejom Radkom Koplíkom, s ktorým si padli do noty, a spoločne sa postarali o historické chvíle slovenského turfu. Nasledujúci rok ovplyvnila pandémia a nejasný začiatok slovenskej sezóny prinútil realizačný tím s klasickými ambíciami zavítať do Čiech. Tam reprezentant stajne Bormann vstúpil do sezóny ľahkým víťazstvom v dvojkových dostihoch v Karlových Varoch, čo povzbudilo majiteľa aj trénera k ďalšiemu štartu u našich susedov. O šesť týždňov nato zamieril talentovaný trojročiak do derby trialu, 34. Memoriálu JUDr. Otakara Frankenbergera, kde zvíťazil ešte presvedčivejšie. Najbližšieho súpera za sebou nechal o päť dĺžok a v jeho prejave bolo stále cítiť veľké rezervy.

Tento výkon ho razom katapultoval na post prvého favorita najväčšej českej klasiky a aj keď prihlášku pôvodne nevlastnil, bol do derby pochopiteľne dohlásený. Túto pozíciu jeho tréner vzal zodpovedne a s pokorou, ale vierou, že sa môže podariť veľká vec. Čo sa aj potvrdilo. V netradičnom septembrovom termíne sa postavil na štart jubilejného 100. Českého derby a o svojich nesporných kvalitách nenechal nikoho na pochybách. V dlhej pražskej cieľovej rovinke predviedol silný finiš a po Temirkanovi sa stal len druhým slovenským víťazom týchto významných dostihov. Pre Jozefa Chodúra a majiteľa Reného Borovského zariadil najväčší úspech ich dovtedajších kariér. Pamätným momentom pre mnohých slovenských turfmanov bol aj slávnostný ceremoniál, na ktorom nosil Opasan slovenskú vlajku. „Ak mám vybrať jeden triumf tak jednoznačne České derby,“pri odpovedi na najhodnotnejšie víťazstvo s odstupom času nezaváhal Jozef ani na sekundu. „O výhru v ňom sa každý rok pokúšajú veľké stajne, nakupujú kone za veľké peniaze a chcú ho vyhrať. Nám sa ich ale vtedy podarilo poraziť, takže je to u mňa najcennejšie. Hneď za ním mám Kincsem Díj. V ten rok bola totiž veľmi silno obsadená a on nemal problém to ako trojročný zabehnúť,“ stavia ďalší zo stredoeurópskych vrcholov aj nad úspech vo francúzskom Listed. „Je rozdiel vyhrať blacktype v Paríži a je rozdiel vyhrať ho vo Vichy. Nie že by som to nejako zatracoval, bol to takisto veľký úspech a mali sme z neho obrovskú radosť. Ale predsa len si osobne myslím, že to České derby bolo najviac.“ Súhlasí s ním aj majiteľ: „České derby bolo pre mňa top. Po ňom mal tú šnúru, že sa mu darilo. Bolo to super a čakali sme kam sa až dostane.“

Po triumfe, ktorý obaja aktéri aj spätne hodnotia za ten najväčší, neviedli Opasanove kroky do St. Legeru, ale do maďarského sezónneho vrcholu, Kincsem Díj. V zrovnávacom teste si bojovný hnedák opäť poradil na výbornú a podľa slov Radka Koplíka si ani vtedy nesiahol na dno svojich síl. V roku 2020 tak odišiel v štyroch štartoch neporazený a získal prvý z historickej trojice titulov Kôň roka.

Vrátil Slovensko na dostihovú mapu

Do štvorročnej sezóny vstúpil nečakanou porážkou vo Veľkej májovej cene, kde mu priebeh vôbec nevyšiel. Vo Veľkej cene Slovenska už ale nezaváhal. Po dychberúcom závere za sebou o nos udržal najlepšieho poľského vytrvalca, dnes už plemenníka Night Tornada. Vrchol jeho kariéry v európskom meradle a senzačný zisk statusu blacktype na prvý pokus prišiel 20. júla 2021. Vybranou destináciou sa stalo francúzske kúpeľné mesto Vichy a Listed zápolenie na obľúbených 2400m. S cestou, iným typom dostihov, ktorý mu náramne sadol, či silnou konkurenciou sa vysporiadal bravúrne a zapísal sa medzi „nesmrteľných“. Po Ryanovi sa stal len druhým koňom, ktorý zvíťazil v blacktype a prvým, ktorému sa to podarilo v krajine Galského kohúta. Nasledujúce dva štarty v Gr. 2 dostihoch sa na centrálnom parížskom závodisku z hľadiska výsledkov nepodarili, blízko ďalej obrovskej méty bol v druhom z nich, keď na víťaza z piateho miesta strácal len dve dĺžky a na bronz ani nie pol dĺžky.

Rozhodlo zdravie

Päťročná sezóna bola zlomová v otázke zdravia. Prvá polovica sa takisto vydarila. V Lyon Parilly finišoval strieborný v Listed dostihoch, následne doma obhájil Veľkú cenu Slovenska a od obhajoby triumfu vo Vichy ho z tretieho miesta delil len „krk a hlava“. Bol to ale jeho posledný štart v roku. V posledných dvoch sezónach získal ešte jedno druhé miesto vo francúzskych Listed a štvrté miesto vo Veľkej cene Slovenska. Posledným vystúpením jeho fantastickej kariéry bol štvrtý štart vo Vichy, ktorý úspechom neskončil a ďalší už do svojej bohatej zbierky nepridá. „Do každých dostihov išiel fit, nebolo tam žiadne skryté zranenie. Inak by samozrejme neštartoval. Mal však už chronické problémy v rámci pohybového aparátu. Vždy to koňovi uberie na výkonnosti, keď v minulosti prekoná nejaký zápal šľachy alebo nejaké podobné zranenie. Postupom veku sa aj tá výbušnosť u koní stráca. To zrýchlenie v záverečnej fáze dostihov bola jeho najväčšia zbraň. Už to tam teraz až také nebolo a preto aj tie výsledky boli také, aké boli.To sa jednoducho nedá natrénovať, buď to tam je alebo nie,“ hodnotil tréner poslednú sezónu.

Srdciar, ktorý nerád prehrával

Talent či trieda boli fakty, ktoré mu napomáhali k veľkým výsledkom. Možno o niečo dôležitejší bol ale jeho charakter, srdce bojovníka a chuť víťaziť. A najmä tá bola u koňa, ktorého výkony s nadšením sledovala cela slovenská turfová verejnosť, alfou a omegou. „Jeho najväčšími prednosťami boli výbušnosť, teda zrýchlenie a hlavne bojovnosť. V tých začiatkoch, v jeho trojročnej sezóne, to bolo úplne evidentné. Nevydržal cválať vedľa koňa ani sekundu, musel cez neho preletieť dopredu, či to bolo v doma v tréningu, alebo v dostihoch. O to bola tá príprava u neho jednoduchšia. Stačilo ho len poslať do dostihov, tak aby bol fit a on už si to tam spravil sám. Bol typom koňa, ktorý chcel vyhrávať,“ opísal svojho životného koňa Jozef Chodúr. Bilancia slovenskej hviezdy sa zastavila na 22 štartov v štyroch krajinách, ôsmych triumfoch, ôsmych umiestneniach a zisku viac ako 156 – tisíc eur. „Prišlo to rýchlo. Keď bol dvoj a trojročný, bol som vtedy amatér v dostihovom svete. Hneď s prvým koňom došli tieto veci a ja som to vtedy nebral tak, že aké sú to úspechy. Až teraz s odstupom času, keď má sedem rokov, tak vidím, že to nie je také jednoduché a boli to naozaj veľké úspechy a veľké šťastie. Bola to super cesta, neviem, či sa to ešte podarí s nejakým koňom,“ bilancuje René Borovský. Práve vďaka Opasanovi precestoval niekoľko krajín, dostal sa do povedomia turfovej verejnosti a okúsil „veľký dostihový svet“.

Nová rola plemenníka

Na dostihových ováloch už výnimočného hnedáka neuvidíme, za pár rokov by sme sa ale mohli dočkať jeho pokračovateľov. Čaká ho totiž nová životná rola – rola plemenníka. „Ja som to plánoval už minulý rok. Cez zimu som sa chcel ešte zúčastniť Saudi Cupu, ale bolo to v našich končinách nerealizovateľné. Musel by ísť do Cagnes Sur Mer k trénerke Koplíkovej. Nakoniec to nevyšlo, a tak behal vo Francúzsku a tu, ale po posledných dostihoch sa mu obnovilo minuloročné zranenie. Veterinár povedal, že by to už viac neskúšal, aby nedošlo k niečomu horšiemu,“ objasnil dôvody konca kariéry jeho majiteľ. Kam sa bude v najbližšej dobe Opasan sťahovať ešte nie je jasné. „Na Slovensku nie je také zariadenie, kde by mohol dôstojne pripúšťať, čo je škoda. Jedine že by bol niekde v súkromných rukách u nejakého povedzme nadšenca, ale bolo by to také na kolene,“ myslí si Jozef Chodúr k možnosti, že by zostal doma. Nelichotivú situáciu v slovenskom chove bez jediného žrebčína potvrdzuje aj majiteľ. „Najradšej by som bol, keby bol na Slovensku, ale nemá to tu pomaly ani kto robiť. Mohol by som ho dať Jozefovi Ralbovskému, ale ten je tiež obmedzený, má tam jedného plemenníka. Keby som mal niečo vlastné ako napríklad Lokotrans, tak to ani neriešim, ale keďže nemám, tak mi ani nenapadá, komu by som ho dal. Problém je, že ani tréneri nemajú personál. Tréner Chodúr mi hovoril, že tam u neho, ale ja si to vôbec neviem predstaviť, kde by tam pripúšťal. Momentálne sa to tu na Slovensku príliš nedá podľa mňa.“ Logickou cestou sa javí byť umiestnenie žrebca do jedného z českých žrebčínov, kde bude „po ruke“ aj slovenským chovateľom. „Na Maďarsko nemám príliš dobré referencie a tak to bude zrejme v Čechách. Nejaké alternatívy tam sú, tak dúfam, že nejaká vyjde. Ale nebudem hovoriť, lebo ešte nie som rozhodnutý,“ nechce zatiaľ konkretizovať.

Stajňa Bormann aktuálne disponuje šiestimi koňmi, dnes už je ale jasné, že ich počet sa nateraz zníži. „Zranil sa mi Loretto, Opasan ide preč a tak mi zostanú z môjho pohľadu také staršie kone, ak nerátam Daemona. Takže možno niečo cez zimu prikúpim. Uvidím, nejako ma tie kone teraz netešia, ale za mesiac sa to možno zmení,“ necháva otázku nových posíl otvorenú. Nádejou by mohol byť dvojročný britský rodák Daemon, ktorý z dvoch štartov vyťažili dve medailové umiestnenia. „Bodaj by, ale bolo by to moc veľké šťastie a náhoda, keby ho nahradil. Tie prvé dva štarty boli dobré, ale ďalší môže byť aj zlý. Neteším sa tak, je to ešte predčasné a nič to neznamená. Teraz v nedeľu bude behať, vyzerá dobre a tak som zvedavý,“ uvedomuje si, že nahradiť takú ikonu, akou Opasan bol, bude nesmierne náročné.