Pár týždňov pred začiatkom novej dostihovej sezóny odchádzajú zverenci Jaroslava Brečku do penzie. Najlepší slovenskí stípliari posledných rokov, držitelia viacerých ocenení kategórií Stípliar sezóny, ale najmä spoľahlivé stálice, o ktoré sa javorecký kouč mohol roky opierať.
Nenaplnené rovinové očakávania či viaceré pády
Kariéra dnes už 12-ročného tmavého hnedáka Kaiserwalzera sa rozbiehala pomaly. Na Slovensko bol zakúpený v roku 2014, keď ho na baden-badenskej dražbe získala Zuzana Kubovičová pre stajňu PD Senica. Vysoké nádeje, ktoré do neho skúsená trénerka vkladala ale nenaplnil, v Slovenskom derby neuspel a dokázal vyhrať len „štvorku“ v Bratislave a „trojku“ na domácej dráhe v Senici.
Bol to až Jaroslav Brečka, ktorý mu dokázal nájsť ideálnu parketu, kde svoj potenciál postupne naplno rozvinul. Pred začiatkom päťročnej sezóny sa valach presťahoval na Javorec a začal sa učiť novú disciplínu. Mohlo by sa zdať, že to bolo jednoduché, opak bol ale pravdou. Z prvých troch štartov na slovenských provinciách získal len jedno štvrté miesto. V auguste sa prvýkrát pozrel do osudových Pardubíc, kde v štvorkovom krose získal bronz z osemnástich štartujúcich. Sezónu zakončil štvrtým miestom v dnes už neexistujúcej Cene Jana Kašpara, pri mítingu Veľkej pardubickej a cieľ štartu v prestížnych dostihoch v budúcnosti bol jasný. V nasledujúcich dvoch rokoch prišla séria sklamaní, pádov a nedokončených dostihov, ale rovnako aj prvý prekážkový triumf v Cena Theophila – vítěze 129. Velké pardubické se Slavia pojišťovnou, či piate miesto v druhom najväčšom teste, Cene Labe.
Historické kvalifikačné víťazstvo
Prelomový úspech nastal až v roku 2021 v IV. kvalifikacií na 131. Velkou pardubickou se Slavia pojišťovnou, ktorú pod svojim obľúbeným džokejom Lukášom Matuským dokázal ovládnuť. Ten po dostihoch priznal, že o porážke Theophilosa, vtedy už víťaza Veľkej pardubickej, sa mu mohlo len snívať. Kaiserwalzer sa tak stal prvým slovenským koňom v ére samostatnosti Slovenska, ktorý zvíťazil v kvalifikačných dostihoch na Veľkú pardubickú a do dnešného dňa aj jediným.
V tomto roku po prvýkrát zamieril aj do samotnej Veľkej pardubickej. Keďže Lukáš Matuský mal iné záväzky, realizačný tím siahol po írskom šampiónovi amatérskych jazdcov Patrickovi Mullinsovi. Spoločne im šťastie neprialo a dostali sa len po obávaný taxis. Druhú šancu dostali o rok neskôr, do cieľa sa ale opäť nepozreli.
Vrchol kariéry v podobe tabuľového dobehu vo Veľkej pardubickej
Všetko klaplo až na tretí pokus. V roku 2023 sa reprezentant stajne DS Millennium druhýkrát v kariére stretol s českým džokejom Jaroslavom Myškom a toto spojenie bolo správne. Myška viedol s chuťou cválajúceho valacha veľmi aktívne, v záverečnej tretine dostihov sa dokonca pokúšal o trhák. Do cieľovej rovinky ešte vbiehal v plných šanciach, nakoniec ale zoslabol a dobehol na aj tak skvelom piatom mieste, čo bol od bronzu Vanduala v roku 2020 druhý najlepší výsledok slovenského koňa vo Veľkej pardubickej. Pre trénera Jaroslava Brečku, víťaza „Veľkej“ v sedle Quirinusa, to bolo najlepšie umiestnenie v pozícii trénera. Pár dní po dobehu to komentoval ako úžasný výsledok, ktorý ho motivuje do ďalšej práce.
Zhrnuté a podčiarknuté, Kaiserwalzer behal od dvoch do jedenástich rokov, absolvoval 54 dostihov, 36 cez prekážky, pozbieral štyri triumfy a 23 umiestnení. Patril k širšej špičke pardubických krosárov a najlepším slovenským prekážkovým koňom, o čom svedčí aj jeho titul z roku 2023 v ankete „Stípliar roka“ a tretie miesto v celkovej ankete Kôň roka.
Kľúč k zapamätateľnosti
Druhou stálicou, ktorá sa lúči s kariérou je 11-ročný hnedák Fort Ryan, ktorý bol známy vďaka neprehliadnuteľnému odznaku na hlave. Lysina v tvare srdca ho od samých začiatkov predurčovala k veľkej popularite. Nebolo to však len o vzhľade, ale najmä výborných výkonoch, ktoré dlhé roky na slovenských dráhach predvádzal.
Slovenský odchovanec behajúci v rovnakých farbách ako jeho rodičia
Fort Ryan je synom jednotkovej míliarky Fortalezy a špičkového vytrvalca Ryana, ktorí behali v majetku Miroslava Pisklu. Celý svoj doterajší život prežil na Javorci, kde sa narodil a začal pretekať. Svoju kariéru začal ako dvojročný a na rovinách absolvoval 20 štartov. Raz sa mu podarilo zvíťaziť v piatej kategórií, dostihoch, ktoré slúžia ako príprava pre budúce prekážkové kone. Vyskúšal si aj klasiky, v Slovenskom derby ale dobehol deviaty. Svoj talent podobne ako Kaiserwalzer naplno ukázal až po prechode nad ťažšie skoky.
V roku 2020 bežal v Pardubiciach štvorkový kros, ktorý dokončil na sľubnom štvrtom mieste. Tento výsledok bol nádejou do budúcna. Tú istú sezónu zakončil zadržaným šestnásťdĺžkovým triumfom v bratislavskej Cene Lancastera, kde sa prvýkrát stretol s džokejom Pavlom Složilom mladším, ktorý neskôr zohral výraznú úlohu v hnedákovej úspešnej kariére. V nasledujúcej sezóne zvíťazil v Cene Železníka a štartoval aj v švajčiarskej Veľkej cene Zürichu, kde po skvelom výkone podľahol len francúzskemu víťazovi. Vydarený rok korunoval zadržaným triumfom vo Veľkej starohájskej steeplechase, najväčších prekážkových dostihoch na Slovensku. Následne bol na galavečeri ocenený prvým titulom „Stípliar roka“.
Obľúbenec Pavla Složila
V ďalšej sezóne pokračoval v dobrých výkonoch na slovenských hipodrómoch a do zbierky pridal ďalšie dva triumfy, vrátane Veľkej topoľčianskej steeplechase. Zrejme najlepší úsek jeho kariéry začal v júli 2023 zadržaným víťazstvom v Cene Vertikála, kde sa po troch rokoch vrátil do jeho sedla Pavel Složil mladší. Spoločne potom zvíťazili aj vo Veľkej starohájskej steeplechase. Na ich štíte zostal napríklad výborný Greek Dessert. Čistý hetrik zavŕšil reprezentant stajne MPL Racing nasledujúcu sezónu v Jarnej cene MČ Petržalky a stal sa tak síce druhým koňom, ktorý zvíťazil vo všetkých slovenských steeplových vrcholoch, ale prvým koňom domáceho chovu. Miroslav Piskla po týchto dostihoch podotkol, že rád vidí slovenského odchovanca víťaziť na domácej dráhe v Bratislave.
Obľúbenec mnohých dostihových priaznivcov absolvoval 50 dostihov, deväťkrát zvíťazil a 26-krát sa umiestnil. Na dráhe strávil dlhých deväť sezón, počas ktorých sa vyprofiloval v jedného z najlepších slovenským stípliarov, čo potvrdzujú aj tri víťazstvá ankety „Stípliar roka“ zo sezón 2021, 2022 a 2024.
Spolu títo dvaja dlhoroční tréningoví kolegovia nabehali viac ako 380km po dostihových ováloch, ale ďalšie už nepridajú. Zaslúžený oddych a dôchodok si budú užívať po boku dám, ktoré im boli počas kariéry najbližšie.
Text: Kamila Gúčiková